• Vodiaci pes
  • Asistenčný pes
  • Odovzdané psy
  • Psy vo výcviku
  • O nás
  • Média
  • Akcie
  • Naši klienti
  • Kontakty
  • Odkazy
  •  

    Janka a Timi

     

    Pravdivý príbeh
    Asistenčné psy

    Často počúvam z rôznych médií kontroverzné názory na chov psov a preto som sa rozhodla, napísať svoj pravdivý príbeh o tom, ako mi od základov zmenil kvalitu života môj pes.

    Môj príbeh sa možno niekomu bude zdať ako z filmového plátna, napriek tomu je pravdivý.
    Od narodenia trpím vrodenou vadou zraku, navyše trpím syndrómom týraného dieťaťa vlastnou matkou a zároveň som sa stala obeťou znásilnenia. Od 14 tich rokov, som postupne strácala zrak a v dnešnej dobe mi zostali len zvyšky zraku ( to znamená , že vidím len pohybujúce sa tiene , prípadne obrysy pohybujúceho sa predmetu na veľmi krátku vzdialenosť). Bola som presvedčená , že som vyčerpala všetku nepriazeň osudu . No opak bol pravdou. Vo svojich 22 tich dvoch rokoch som utrpela vážny úraz – zlomeninu chrbtice s trvalými následkami, mám problém so stabilitou a koordináciou chôdze. Následky traumy prežitej v detstve nedali na seba dlho čakať a začala som trpieť ťažkými depresiami . Táto prežitá trauma celkom logicky vyústila do dlhodobej a opakovanej hospitalizácie na psychiatrickom oddelení. Diagnóza znela: Emočne nestabilná porucha osobnosti – hraničný typ. Neskôr sa pridala aj anorexia. Diagnostikovali mi okrem už spomínaných psychických porúch aj astmu a respiračno-ventilačnú poruchu ( nedokázala som sa sama bez podnetu nadýchnuť – nízka kapacita pľúc ). V nemocniciach som strávila väčšinu života. Lekári môj stav označovali ako beznádejný. V tomto období som bola presvedčená , že nieje cesta, ktorá by viedla k nejakému cieľu . Pre mňa život ako taký neexistoval......Nekomunikovala som s okolím a uzavrela som sa do seba. Mala som pocit, že som nepotrebnou a sama pre seba som sa stala hrozbou..... Náhoda zmenila môj takmer beznádejný stav. Po presťahovaní do nového bydliska som spoznala manželov Čermákových z Občianskeho združenia „ Pes človeku „ a tí mi navrhli , že podľa mojich požiadaviek vycvičia psíka, ktorý mi bude pomáhať v mojom začlenení do bežného života. Spočiatku som bola veľmi skeptická, veď som sa nedokázala postarať ani sama o seba , a nie to o psa .... Napriek všetkým mojim výhradám, som nekonečne vďačná za pomoc manželom Čermákovým a nikdy nezabudnem na deň, keď prišiel do môjho života pes „ Veľký kráľovský pudl Timothy Bruzovské údolí.“ Timi bol vycvičený ako vodiaco-asistenčný pes priamo pre moje potreby. Timiho som dostala 17.12.2006 a od tej doby datujem moje druhé narodeniny vtedy som mala 29 rokov. Pomáha mi pri každodenných činnostiach, ktoré sú pre zdravých ľudí samozrejmosťou. Náš každodenný rituál začína skoro ráno . Timi príde k mojej posteli, položí na moju hruď labky a tým ma núti napínať svaly na hrudníku a dýchať. Vyšetrenia, na ktoré pravidelne dochádzam ukázali, že moja kapacita pľúc je veľmi dobrá a už asi rok som nemala astmatický záchvat, pri ktorom by som musela použiť sprej na dýchanie. Timi mi pomáha aj pri zdvíhaní napríklad z ležiacej, alebo sediacej polohy. Podá mi všetko čo mi upadne na zem, alebo aj predmet o ktorý ho požiadam ( napríklad mobilný telefón) . Keď sa kúpem, pomáha mi dostať sa do vane , či von z vane. Ide všade so mnou (do obchodu, lekárne, prípadne do rôznych inštitúcií). Pri chôdzi sa oňho opieram za pomoci špeciálneho prístroja, kvôli mojej poruche stability. Pozná trasy našich každodenných povinných prechádzok, ale aj všetky trasy v našom okolí a vie sa orientovať všade , kde sa potrebujem momentálne dostať. Timi je veľmi citlivý pes a aj preto vníma moje momentálne psychické rozpoloženie. Len vďaka jemu dokážem všetko čo si zaumienim. Miluje ma , ako aj ja jeho a je to na našom súžití badateľné. Keď mávam čas od času ponuré nálady tak sa jednoducho ku mne pritúli a vopchá mi svoju hlavu pod ruku., alebo si ju položí do môjho lona. Vie ma upokojiť v ten správny čas a ja viem že patríme k sebe. On pozná mňa, ja jeho. Je medzi nami vzájomné puto . Milujem chvíle, keď si spolu ľahneme na deku a môžem vnímať jeho pokojný dych. Vtedy sa mi zníži tlak, ktorý mávam často vysoký. V mojom pohnutom živote je to oáza kľudu a pokoja.
    Čo dodať na záver ? Snáď len to, že vďaka Timimu, neberiem neskutočné množstvo liekov, na depresiu, na spanie na tlak .... , nemám problémy s dýchaním. Začala som komunikovať s okolím a nebojím sa vyjsť na verejnosť, som kľudná a spokojná. Táto spoveď je toho dôkazom. A hlavne „ konečne žijem“


    Jana Zekuciová
    Ďakujeme občianskému združeniu Pes človeku

     

     

     

    Mobil: 0907 745 325, 0905 787 172
    e-mail: cermak.alma@post.sk